Prvá nechcela nič robiť,druhá bola hlúpa a tretia tiež nebola dokonalá

Autor: Gabriela Lacková | 29.2.2016 o 14:57 | Karma článku: 3,88 | Prečítané:  1011x

Prednedávnom som si vo fitku nechtiac vypočula rozhovor 2 mladých ľudí vo veku odhadujem okolo 20 rokov. 

On, stredne vysoký, trošku mackatejší, športom ešte veľmi „nepoznačený“, ale snažil sa zapôsobiť a bolo to milé a miestami až vtipné, najmä keď štveranie sa na hrazdu uhral na naťahovanie sa, keď zistil, že sa od zeme chudák neodlepí. Ona, nižšia sympatická brunetka, ktorá si toho už asi odšportovala trošku viac. Podľa všetkého mali vo fitku jedno zo svojich spoločných prvých rande. Za to majú u mňa obrovské plus - žiadna kávička v meste, ale pekne pohyb a dokonca ani jeden z nich nedržal mobil v ruke. Na prvý pohľad vskutku veľmi sľubné rande. Miestami mi to však prišlo ako kvíz – zatiaľ čo jeden si odcvičil sériu, ten druhý mal zatiaľ vymyslieť otázku a takto sa striedali a navzájom si odpovedali. Súhlasím, treba partnera spoznať a „nekupovať“ mačku vo vreci. Ale pri niektorých otázkach a najmä odpovediach som doslova zamrzla v nemom úžase. Ponúkam jednu z mnohých perličiek pre ilustráciu:

„Jedna bývalá nechcela nič robiť, druhá bola hlúpa a tretia bývala v Trnave.“

V rámci prvých rande sa väčšinou pýtame partnera na jeho predstavy a požiadavky, zároveň hovoríme o tých svojich, akého partnera si predstavujeme, o akom snívame (vekom s čoraz viac otvorenými očami a s pribúdajúcimi skúsenosťami niekedy aj s otvorenými ústami v nemom úžase, z toho, že fantázii sa fakt medze nekladú a ľudská hlúposť nemá hraníc). Ale čo tak trošku sebareflexie? Kde je otázka typu, čo partnerovi ponúkneš? Čo do vzťahu sám prinesieš, čím partnera obohatíš, a to bez najmenšieho náznaku čohokoľvek materiálnej povahy? Vraj, čo do vzťahu investuješ, to sa Ti vráti. Tak teda do toho! Niet sa čoho báť, jedine vzájomného príliš nízkeho vkladu, ale na ten sú dnes už vlastne ľudia zvyknutí a akosi sa to už asi považuje za normálne. Povrchnosť a prevrátené hodnoty sú vyhľadávaným artiklom „investorov“. Hlavne, že máme veľké oči a od partnera očakávame, že bude dokonalý po každej stránke. Držím palce!

Osobne by som však dokonalého či ideálneho partnera nechcela. Netuším síce aké by to bolo, ale bojím sa na také čo i len pomyslieť. Podľa mňa by to bola celkom nuda. A aký je to vlastne ten dokonalý partner? Taký, čo vo všetkom so mnou súhlasí a nehádame sa? To si radšej kúpim hojdacieho koňa v hračkárni, ten v noci nechrápe a jeho prevádzkové náklady sú rozhodne nižšie, ale na druhej strane zase nepokosí trávnik okolo domu. A čo tak partner, ktorý by mi vedel čítať myšlienky? Už teraz som sa „zježila“ z predstavy, že by mi videl do hlavy, aký neporiadok a občas riadne kraviny tam mám a navyše by sa v tom všetkom aj tak nevyznal, sama s tým mám často problém. Alebo žeby krásny model, akí sa na nás pravidelne usmievajú z obálky obľúbeného časopisu? Časom by sme určite prišli na to, že sa rád usmieva aj na nášho suseda alebo oveľa radšej cerí svoje biele zúbky jednoducho na všetky ženy kam jeho oko dovidí a ešte ďalej. A určite neostane iba pri zúbkoch. Už viem, ideálny partner, je bohatý chlap. Komu by sa nepáčilo mať na čo si spomenie, kúpiť si všetko, po čom srdce zatúži? Len mám strach, že presne takto jednoducho rozmýšľa aj pán „Zaloveny“ a presne tak, ako si kúpi lásku až za hrob jednej dievčiny, rovnaký vzorec použije zároveň pri ktorejkoľvek inej, ktorá ho taktiež bude milovať až na veky vekov a ešte dlhšie. A prečo nie, ved na to má!

Tak či onak, dokonalý partner zrejme neexistuje, alebo chvalabohu a okrem požiadaviek na partnera by som sa trochu zamyslela aj nad tým, čo viem a chcem partnerovi ponúknuť ja sama. Láska vraj ide cez žalúdok, a tak teplou domácou stravou 3x denne (samozrejme len cez víkend) by som nemusela nič pokaziť. Hoci treba tu mať zvládnuté aspoň základy varenia a potenciálnu svokru s trvalým pobytom vzdialeným aspoň 100 km, aby hladný synáčik nechodil vymetať hrnce k mamičke. Ale netreba to preháňať, nie som závodná jedáleň a trochu skromnosti zo strany partnera tiež neuškodí. Pitný režim je tiež veľmi dôležitý a nahrať by mi mohlo aj mierne otupenie zmyslov so stúpajúcim promile. A keď k tomu pridám vyhriatu posteľ, budem už takmer ideálna. Ale len takmer, lebo hluchá, slepá a nemá ešte nie som. A stále pracujem na zistení, či je to dobre alebo zle. V domnení zvýšenia svojej ceny a záujmu o moju osobu na trhu lásky „tasím“ do boja ďalšie zbrane ťažkého kalibru. Hmmm a ktoré to vlastne sú? Inteligencia? Humor? Tak toto je už „vražedná“ kombinácia, ale zdá sa, že len pre mňa. Chlap ako pán tvorstva je aj tak najvtipnejší a najinteligentnejší a konkurenciu tak či onak neznesie, takže zahrať to na bezbrannú ženu, ktorá si nevie v živote rady vždy zaberie, a keď k tomu pridám velebenie pána tvorstva od rána do večera, šťastný a dlhotrvajúci vzťah je na svete. Už len otestovať!

Prajem krásny deň plný lásky!  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.

SVET

Dôsledky talianskeho referenda pocíti celá Únia

Neúspešné talianske referendum vystrašilo trhy.


Už ste čítali?